Môj príbeh

Môj príbeh začal v roku v júni 2006, keď mala moja dcéra necelých 2,5 roka a pri bežných odberoch u pediatra jej vyskočili zlé krvné výsledky. Tieto nás prinútili navštevovať mnoho lekárov, robiť desiatky vyšetrení a odberov, pretože jej zistili závažné metabolické poruchy a poruchy v krvnom obraze. Naše dieťa malo byť podľa výsledkov fyzicky aj mentálne postihnuté, ale ona bola zdravá, hyperaktívna (začala chodiť už v 6.mesiacoch), bystrá, jediným viditeľným znakom bolo, že nám nepriberala, akoby podľa lekárov mala.

Počas 3 rokov opakovaných vyšetrení však nevedeli nájsť príčinu týchto výsledkov, nebola jej nasadená žiadna liečba, výsledky boli stále neurčité, lámali si na nich hlavy aj v zahraničí. Bola dlhodobo pozorovaná, ale okrem zistenej intolerancie mliečnej bielkoviny v 4.roku sme z ostatných „hrozných krvných výsledkov“ nedostali žiadnu liečbu.

Neskôr po iných vyšetreniach lekári vyslovili diagnózu, ktorú nechce počuť žiadny rodič. A to, že naše dieťa má nevyliečiteľnú chorobu, ktorá sa bude stále zhoršovať, a že sa nedožije ani dospelosti. Podrobnosti sem nenapíšem, ale komukoľvek osobne ich viem porozprávať. Prežívať takéto pocity, nebolo ľahké a všetko začalo byť ešte viac desivé.

Napriek tomu som sa spamätala celkom rýchlo, pretože slová lekárov mi absolútne nesedeli na reálny stav môjho dieťaťa a vlastne nechcela som tomu ani uveriť. Začala som študovať, celé hodiny, dni a čím viacej som študovala o tej chorobe, o príznakoch, tým viacej som bola presvedčená, že to nie je náš prípad. Nedávalo to zmysel.
A potom som povedala DOSŤ !!!!

Cítila som hlboko v sebe, že to nie je pravda a tak sme na vlastnú žiadosť prestali chodiť do nemocnice a na vyšetrenia, keďže liečba vlastne počas 3 rokov nebola oficiálne na papieri stanovená.  Vtedy som oveľa viac začala hľadať všetky súvislosti, čo ako v živote funguje. Pretože nejaká hrozba nad nami visela, problémy s priberaním a teda asi so žalúdkom existovali, aj keď bezproblémovo chodila do škôlky, aj do školy. Nebolo to niečo, čo úplne neexistovalo. Chcela som jej VYLEPŠIŤ SVET, ako sa len dá. 
V roku 2008 sme začali chodiť na akupunktúru a svetelnú terapiu k Mudr. Solárovi  a dostali nejaké riešenia. Veľa vhľadov súvisiacich nielen s fyzickým telom sa postupne odkrývalo a vytváralo mozaiku. Tiež sme dostali odporučenie na KRANIOSAKRALNU TERAPII, ktorú sme viac rokov navštevovali všetci – ja, ona, jej mladšia setra, moja mama a sestra a našli sme v nej úľavu a zlepšenie zdravotného stavu. Predpoveď lekárov sa vďaka Bohu nenaplnila. V súčasnej dobe moja dcéra študuje architektúru na vysokej škole a nič ani naďalej nenaznačuje diagnóze, ktorú sme dostali v jej detstve. Ja ďakujem zasa tejto ceste, ktorá ma priviedla tam, kde teraz som.

Spolu s ďalšími alternatívnymi metódami a terapiami, ktorými som prešla hlavne ja, som sa naďalej vzdelávala v rôznych oblastiach. Z každej jednej som si odniesla veľa užitočných poznatkov a niektoré sú stále súčasťou môjho života – bylinky, oleje, riadená detoxikácia podľa Mudr. Jonáša, biorezonančná diagnostika…. Iné som zasa nechala odomňa odísť, pretože so mnou nerezonovali.

Takto som sa rozhodla aj ja pre kraniosakrálnu terapiu a prešla som výcvikom. Dlhý čas mi trvalo, kým som od praktizovania terapie pre rodinu a okruh známych, ktorí mali pozitívne skúsenosti prišla ponúknuť túto službu všetkým, ktorý budú mať záujem. Rada vás uvítam.